Behaviorálne financie I. Úvod do behaviorálnych financií

Behaviorálna ekonómia zjednodušene predstavuje kombináciu psychológie a ekonómie. V užšom zmysle odborná literatúra považuje za dôležitú súčasť tejto kombinovanej disciplíny aj sociológiu a antropológiu. Nezanedbateľné sú aj poznatky iných priamo i nepriamo pôsobiacich vied, medzi ktoré možno zaradiť napríklad históriu alebo politológiu.

Základnou úlohou behaviorálnych ekonómov je odhalenie faktorov pôsobiacich na chybné alebo neefektívne rozhodnutia ľudí a s nimi spojené následné negatíva v ekonomickej oblasti. Tiež sa snažia zdôvodniť, prečo niektoré subjekty pôsobiace v ekonomike, pričom máme na mysli ľudský faktor alebo podnik reprezentovaný manažérmi, vykazujú znaky ohraničenosti možností mysle a komplikácie spojené s ľudskými rozhodnutiami a názormi.

Behaviorálne prístupy uplatňované pri riešení rôznorodých finančných problémov označujeme pojmom behaviorálne financie. Hlavné úlohy behaviorálnych financií sú výskum a definovanie toho, prečo robia manažéri a investori systematické chyby a nesprávne rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s racionálnymi očakávaniami, teóriou užitočnosti a princípmi rizika. Predmetom skúmania je aj dianie na finančných trhoch, ktoré je odvodené najmä od správania sa podnikov a individuálnych investorov.

Richard Thaler behaviorálne financie nazýva "financie otvorenej mysle". Hersh Shefrin tvrdí, že behaviorálne financie sú rapídne sa rozrastajúcou oblasťou, ktorá je ovplyvnená psychológiou skúmajúcou správanie účastníkov finančných vzťahov. Jeho obdobná populárna definícia hovorí o behaviorálnych financiách ako o štúdii toho, ako psychológia ovplyvňuje tvorbu finančných rozhodnutí a finančné trhy. 

Zdroje:
Text: SHEFRIN (2000), THALER (1993), BELSKY a GILOVICH (1999)
Obrázok: SCHINDLER, M. 2007. Rumors in financial markets: Insights into behavioral finance.